V nadväznosti na predchádzajúci článok o erbovej listine a mestskom erbe Košíc sme sa rozhodli bližšie predstaviť erby samosprávnych krajov a krajských miest na Slovensku.
V minulosti bolo slovenské územie rozdelené na oblasti – stolice, ktoré dnes nazývame historické regióny. Slovensko má v súčasnosti 8 samosprávnych krajov, ktorých centrom je 8 krajských miest – Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Žilina, Trnava Trenčín, Prešov, Nitra. Pri úvahách o vytvorení samosprávnych územných celkov sa uvažovalo aj o nadväznosti na územia niektorých žúp. Ako veľmi vhodné sa ukázalo oživiť tradičné erby historických žúp, ktoré sa konštituovali v 16. storočí. Pri danej koncepcii sa ostalo aj napriek tomu, že zákon č. 301/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch napokon nerešpektoval hranice historických žúp. Niektoré historické regióny boli spojené do jedného samosprávneho kraja, respektíve vyššieho územného celku, iné sa zase rozdelili do viacerých krajov. Erby novovzniknutých samosprávnych krajov sú preto väčšinou zložené z erbových znamení, ktoré majú korene vo viacerých historických erboch. Taktiež vznikli situácie, kedy sa erbové znamenie jednej historickej župy objavuje v erboch viacerých samosprávnych krajov.
Banskobystrický samosprávny kraj a mesto Banská Bystrica
Kraj sa rozprestiera na území stolíc Zvolenskej, Novohradskej, Tekovskej Hontianskej a Gemersko-Malohontskej. V prvom poli erbu sú dominantné smreky, podľa vzoru niekdajšej Zvolenskej stolice. Tento erb bol stolici udelený v roku 1553. Rytier v druhom poli pochádza z erbu niekdajšej Novohradskej stolice, udeleného v roku 1551. V treťom poli je spojené heraldické znamenie niekdajšej Tekovskej stolice, udeleného v roku 1552 (šikmé brvno) a heraldické znamenie niekdajšej Hontianskej stolice, udeleného jej v roku 1550 (nebeské telesá). Hrad v štvrtom poli je heraldickým znamením erbu niekdajšej Gemersko-Malohontskej stolice.
Erb mesta Banská Bystrica pochádza z konca 13. storočia. Pozostáva zo sedemkrát strieborno-červeného deleného štítu. Po obsahovej stránke ide o erb odvodený od mladšieho štátneho erbu doby Arpádovcov.
Bratislavský samosprávny kraj a mesto Bratislava
Kraj sa rozprestiera na území časti Bratislavskej stolice. Obsahom erbu je heraldické znamenie historickej Bratislavskej stolice, ktoré má korene v rodovom erbe Pálfiovcov – bratislavských dedičných županov. Na odlíšenie od pôvodného erbu stolice pribudol zvlnený pruh symbolizujúci toky Dunaja a Moravy.
Erb Bratislavy tvorí v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou, na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté mreže. Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako zobrazenie hradu, resp. zobrazenie troch bratislavských brán: Michalskej, Vydrickej a svätého Vavrinca. V skutočnosti ide o všeobecný symbol stredovekého mesta.
Košický samosprávny kraj a mesto Košice
Kraj sa rozprestiera na územiach Abovskej, Turnianskej, Spišskej, Zemplínskej, Užskej a Gemersko-Malohontskej stolice. Dve strieborné brvná korenia v erbe historickej Abovskej stolice, udelenom jej v roku 1558. Orol pochádza z Turnianskeho stoličného erbu, pochádzajúceho z roku 1619. Lev má svoj pôvod v erbe niekdajšej Spišskej stolice, udelenom jej v roku 1593. Strapec hrozna pripomína erb Zemplínskej stolice z roku 1550 a trikrát strieborno-červeno delené pole zasa erb niekdajšej Užskej stolice. Hrad je heraldickým znamením erbu niekdajšej Gemersko-Malohontskej stolice.
O erbe mesta Košice a jeho histórii sme už písali minule. Erb je poslednou vývojovou fázou, ktorá sa začala r. 1369 udelením erbovej listiny mestu Košice. Ďalšie erbové listiny boli vydané v r. 1423, 1453 a 1502, podľa ktorej je súčasná podoba erbu. V modrej hlave tri zlaté ľalie, v ľavej polovici sedem ráz strieborno-červeno deleného stredného poľa ľavá polovica strieborného, strácajúceho sa obráteného zlatokorunovaného orla so zlatým, ďatelinkovo zakončeným perizoneom a v zlatej zbroji. V modrej päte štítu šikmá sedemkrát zlato-červeno štiepená niť, sprevádzaná hore jednou a dolu dvoma zlatými ľaliami.
Žilinský samosprávny kraj a mesto Žilina
Kraj sa rozkladá na území historických samosprávnych celkov Trenčianskej, Liptovskej, Turčianskej a Oravskej stolice. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja chcelo heraldicky akcentovať sídlo samosprávneho kraja, a preto sa v prvom poli nachádza dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13. storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými ratolesťami, zastupujúcimi región Kysúc. V druhom modrom poli sa nachádza derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice z roku 1680 – motív korunou opásaného stromu. V treťom je heraldický motív troch ruží, ktorý má korene v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udeleného jej v roku 1709. Medveď vo štvrtom poli pochádza z erbu niekdajšej Oravskej stolice, udeleného jej v roku 1669.
V zelenom štíte dvojitý tlapovitý kríž s koreňmi, sprevádzaný pri horných ramenách dvoma hviezdičkami, všetko zlaté. Erb vychádza zo staršieho kráľovského znaku – neskoršieho územného znaku Slovenska – a pochádza z 13. storočia.
Trnavský samosprávny kraj a mesto Trnava
Zlaté koleso v prvom poli erbu Trnavského samosprávneho kraja pochádza z erbu centra samosprávneho kraja – mesta Trnavy, ktorá ho vo svojej pečati používala od 13. storočia. V druhom poli je erbové znamenie historickej Bratislavskej stolice, na území ktorej dnes leží časť súčasného kraja. Tri zvlnené pruhy v treťom poli symbolicky vyjadrujú Dunaj, Váh a Moravu.
Zlaté šesťspicové koleso v modrom štíte neskorogotického tvaru tvorí christogram z gréckych písmen I (iota) a X (chí), t.j. začiatočných písmen slova Iesos Christos. V strede je hlava Krista (vládcu vesmíru ako na byzantských ikonách), v horných výsečiach sú umiestnené grécke písmená Alfa a Omega, v stredných mesiac a slnko. (Kristus hovorí o sebe: Ja som Alfa a Omega, slnko a i ranná hviezda žiarivá, počiatok i koniec). V dolných výsečiach sú písmená r a t, (Regia Civitas – kráľovské mesto). Heraldizované, teda erbové pečatidlá pochádzajú z 15. storočia. V heraldickom registri je uvedený erb, ktorý obsahuje iba v modrom štíte zlaté šesťspicové koleso – teda ako v prvom poli erbu samosprávneho kraja, iba bez koruny.
Trenčiansky samosprávny kraj a mesto Trenčín
Kraj sa rozprestiera na častiach území historických samosprávnych celkov – Trenčianskej a Nitrianskej stolice. V prvom poli je z koruny vyskakujúci jeleň – klenot erbu historickej Trenčianskej stolice, doloženého v stoličnej pečati z roku 1551. V druhom poli je na korune stojací orol, inšpirovaný srdcovým štítom podľa erbu, ktorý bol udelený trenčianskej stolici panovníkom v roku 1650. V treťom poli je derivát niekdajšej Nitrianskej stolice, udeleného jej v roku 1550, v ktorom halapartňou vyzbrojený svätý Ladislav víťazí nad pohanským Kumánom držiacim luk (vyobrazenie sa nachádza na erbe Nitrianskeho samosprávneho kraja).
V modrom štíte strieborný obrátený ohliadajúci sa Baránok Boží v zlatej zbroji, nad hlavou s položenou zlatou hviezdičkou pripevnenou na stuhe vychádzajúcej z jeho úst, pravou nôžkou pred sebou držiaci zlatú krížovú žrď s červeno-strieborno štvrteným, do troch jazykov vybiehajúcim listom vlajky. Obsah erbu sa tradične dáva do súvislosti so symbolikou rytierskeho rádu johanitov. Zástava, ktorú Baránok drží, je historickou mestskou zástavou. Erb je doložený v pečati z r. 1381. Predpokladá sa však jeho vznik už v 13. storočí.
Prešovský samosprávny kraj a mesto Prešov
Kraj sa rozprestiera na území troch stolíc – Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej. Koruna a zvlnené pruhy v prvej polovici štítu sú derivátom erbu Šarišskej stolice, ktorý jej bol udelený v roku 1615. V druhom poli je lev – heraldické znamenie z prvej štvrte erbu niekdajšej Spišskej stolice, udeleného jej v roku 1593 a tri rybky v treťom poli predstavujú motív z časti erbu niekdajšej Zemplínskej stolice, udeleného jej v roku 1550.
Blazón erbu mesta Prešov znie: Pod striebornou hlavou štítu preloženou tromi červenými zlatostredými a zelenokališnými ružami trikrát červeno – strieborno delené pole. Erb udelený mestu erbovou listinou zo 4. januára 1453, ďalej obohatený erbovou listinou z r. 1548 a napokon erbovou listinou z r. 1558. Súčasná podoba mestského erbu rešpektuje jeho najstaršiu, heraldicky najčistejšiu podobu.
Nitriansky samosprávny kraj a mesto Nitra
Hoci sa Nitriansky samosprávny kraj rozprestiera na území viacerých historických stolíc – Nitrianskej, Komárňanskej, Tekovskej a Hontianskej, poslanci z rôznych regiónov sa rozhodli ako svoj erb prijať znamenie niekdajšej Nitrianskej stolice. Erb je heraldickou úpravou erbu starej Nitrianskej stolice udeleného jej v roku 1550, v ktorom bojovou sekerou ozbrojený svätý Ladislav víťazí nad pohanským Kumánom.
Erb pochádza z rokov 1248 – 1288. Znázorňuje kráľovskú zástavu z 13. storočia. Doložený je na pečatidle z 15. storočia. V modrom štíte strieborné obrnené rameno, držiace striebornú žrď s červenou, lastovičím chvostom zakončenou zástavou so znamením strieborného položeného dvojramenného kríža.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
Zdroje:
Literatúra:
VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin: Vydavateľstvo Matice
Slovenskej, 2017. s. 266-268.
Internetové zdroje:
https://zsgolianova.edupage.org/files/Erb_Banskej_Bystrice.docx
https://bratislava.sk/sk/symboly-mesta
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=3250
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=1834
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=1016
https://brandinstitute.sk/knowledgebase/trnava/
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=953
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2419
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=486
Zdroje obrázkov:
Titulný obrázok: http://metropola.zenskyweb.sk/sites/default/files/content-files/2020/article/45304/samospravne-kraje-sr.jpg
Všetky erby samosprávnych krajov sú z oficiálnych stránok VÚC Erb mesta Trnava, použitý v článku, je zo stránky brandinstitute.sk. . Erby zvyšných krajských miest sú zo stránok Heraldického registra Slovenskej republiky.